Máme radi Slovensko

       

 Názov projektu: Židovský cintorín v Topoľčanoch 

 

Príchod Židov do Topoľčian

Hospodársky a spoločenský život v 1. polovici 20. storočia

Židovské školstvo v Topoľčanoch 

Obdobie 2. svetovej vojny   

 

---

Príchod židov do Topoľčian

    1. pol. 14. storočia – prvá písomná zmienka o židovských obyvateľoch v Topoľčanoch. Ich pobyt v meste bol pravdepodobne iba prechodný. Živili sa obchodom, prichádzali do mesta na trhy. 

    r. 1526 – v Topoľčanoch je evidovaná rodina Abraháma Emericha, prisťahovalca z Čiech.

    r. 1649 – prvá zachovaná listina o prítomnosti Židov v Topoľčanoch. Je to zmluva uzavretá na hrade v Hlohovci medzi Adamom Forgáčom a 5 Židmi z Uherského Brodu a Hradišťa na Morave, ktorí získali právo pobytu a právo vyberať mýto.

    r. 1709 – prvý hodnoverný doklad o existencii náboženskej obce (kehila) v Topoľčanoch.

     r. 1711 – hlavný veliteľ cisárskeho vojska poľný maršal Ján Pálffy udelil piatim topoľčianskym Židom vysoké vyznamenanie za hrdinstvo a cennú podporu pri obliehaní pevnosti Nové Zámky.

     r. 1727 – Židia boli z Topoľčian vyhnaní, keď cisár Karol VI. vydal nariadenie, podľa ktorého bolo Židom zakázané usadiť sa v mestách a v oblastiach, kde sa nachádzali bane. Po ich odchode náboženská obec zanikla.

     r. 1768 – v daňovej listine Nitrianskej stolice je v Topoľčanoch evidovaných 13 židovských daňovníkov, 56 osôb, z toho 27 detí. V tom čase už v Topoľčanoch existovala Židovská náboženská obec s rituálnym rezníkom (mäsiarom), ktorý poskytoval Židom z celého okolia náboženské služby a rituálne potreby. Do topoľčianskej náboženskej obce patrili Židia z 21 okolitých dedín.

     r. 1781 – Tolerančný patent cisára Jozefa II. upravoval aj právne postavenie Židov. Časť protižidovských obmedzení bola zrušená, čo prispelo k spoločenskému a hospodárskemu rozvoju.

     r. 1787 – podľa sčítania ľudu mala židovská komunita v Topoľčanoch 120 ľudí, svoj cintorín, modlitebňu, rituálny kúpeľ (mikve) a jednotriednu školu. V centre mesta bola v 70. rokoch postavená synagóga.

     18./19. storočie – v Topoľčanoch bol zriadený rabinát. Prvým hlavným rabínom bol pravdepodobne topoľčiansky rodák Anšel Ašer Roth.

     r. 1810 – rabín A. Ullmann založil ješivu (rabínske učilište – vyučovalo sa až do roku 1942). Udržiavali blízke kontakty s bratislavským rabínom  Chatamom Soferom. O niekoľko rokov neskôr vznikla 4 – triedna náboženská škola Machazike tóra, nazývaná tiež malá ješiva. Mnohí z jej žiakov sa stali slávnymi žiakmi a učencami.

     1. pol. 19. storočia – Topoľčany boli obchodným a trhovým centrom širokého okolia. Nemalou mierou k tomu prispeli aj židovskí podnikatelia. Na čele náboženskej obce stál niekoľko období Markus Goldner, nazývaný židovským richtárom. Obvodný židovský matričný úrad viedol Salamon Grufner, známy ako židovský notár.

     r. 1848 – v meste prepukli nepokoje. Skupina sedliakov zo susedných dedín spolu s obyvateľmi Topoľčian rabovali najmä židovské obchody, domy a stánky na práve konajúcom sa trhu.

     r. 1867 – po zrovnoprávnení Židov bývalo v Topoľčanoch viac ako 1000 Židov.

     r. 1868 – na Židovskom kongrese v Budapešti nastali rozpory medzi ortodoxnými Židmi a tzv. neológmi. Židovská náboženská obec v Topoľčanoch zostala jednotná a pripojila sa k ortodoxnému smeru.

     r. 1896 – začala sa výstavba tzv. Veľkej synagógy. Slávnostne bola otvorená v roku 1898 za účasti veľkého počtu židovského aj nežidovského obyvateľstva. Na severnom konci mesta bol otvorený nový cintorín.

    20. – 30. roky 20. storočia – Topoľčianska Židovská náboženská obec bola po hospodárskej stránke jednou z najlepšie organizovaných a prosperujúcich na Slovensku. Podľa rozpočtu bola na 5. mieste medzi ŽNO na Slovensku a podľa počtu členov na 11. mieste.        

 

Hospodársky a spoločenský život v 1. polovici 20. storočia    <hore>

• V období 1. ČSR (1918-1939) – mali Židia zabezpečené rovnocenné práva s ostatnými občanmi a aj napriek určitej izolácii prenikali do všetkých oblastí života v meste. Boli príslušníkmi hlavne stredných a vyšších vrstiev. Zapájali sa do spoločenského života mesta, vykonávali rozmanité funkcie, boli volení do obecného zastupiteľstva, prispievali k rozkvetu hospodárskeho i kultúrneho života. Veľkú zásluhu na tom má i fakt, že Židovská náboženská obec v Topoľčanoch bola jednou z najlepšie organizovaných.
• Židia vlastnili v Topoľčanoch veľkú časť obchodov, ktoré sa nachádzali hlavne v centre mesta.
• V rámci Židovskej náboženskej obce pracovalo v meste viacero náboženských i športových združení.

 

V Topoľčanoch pôsobili tieto židovské spolky:

     1. Agudat Izrael – najsilnejšia židovská organizácia, ktorá mala prísne ortodoxný, náboženský charakter. Založená bola v roku 1912.

     2. Židovský spolok žien – zaoberal sa charitatívnou činnosťou. V Topoľčanoch spolok fungoval už od 19. storočia.

     3. Židovský spolok dievčat Emunah – venoval sa židovsko-náboženskej výchove.

     4. Makkabi – telovýchovný spolok, v ktorom bola organizovaná hlavne židovská mládež. V Topoľčanoch vznikol v roku 1924.

     5. Chibat Sion (Láska k Sionu) – sionský spolok, ktorý mal výslovne náboženský charakter.

     6. Hašomer Hacai (Mladý strážca) – hnutie so sionistickou pionierskou ideológiou a skautskou životosprávou. Hnutie bolo v Topoľčanoch založené v roku 1928.

Židia okrem iného patrili k zakladateľom a vedúcim funkcionárom populárneho futbalového klubu ŠK Topoľčany. Jeho predsedom bol Ján Schlesinger z Tovarník.

 

Židovské školstvo v Topoľčanoch    <hore>

Dôležitou súčasťou života židovskej komunity bolo vzdelávanie. Židovské vzdelávanie má svoju tradíciu už od biblických dôb. Zaistenie výchovy pre deti patrí k základným povinnostiam otca. Dôležitosť vzdelávacieho procesu je opakovane zdôrazňovaná v Talmude. V 18. storočí bol v Topoľčanoch tzv. cheder, v ktorom sa židovské deti učili základy židovskej viery – čítať Sväté písmo a písať hebrejsky.

• Chedery – ako základné židovské školy začali vznikať koncom 18. storočia. Do chederu chodili zvyčajne iba chlapci, dievčatá boli vyučované doma matkou. Deti vstupovali do chederu väčšinou vo veku 5 rokov. Vzdelávanie tu končilo vo veku 13-14 rokov, keď chlapci dosahujú veku bar micva. Tí, ktorí chceli pokračovať v náboženskom vzdelávaní pokračovali v štúdiu na ješive, kde mohli študovať za rabínov.
• Talmudská škola – bola v Topoľčanoch založená začiatkom 19. stor. Slúžila absolventom ľudovej školy ako pokračovacie vzdelanie v židovských predmetoch a príprava na štúdium na rabínskom učilišti. Štúdium trvalo 3 – 4 roky.
• Ľudová škola (Obere Volksschule) – bola založená v roku 1858 na mieste talmudskej školy. Škola bola koedukovaná a už v prvom roku ju navštevovalo 200 žiakov. Žiačky sa učili v oddelených triedach. Pozostávala z prípravnej a zo štyroch riadnych tried. Školu riadila a vydržiavala Židovská náboženská obec, dozerala na ňu školská komisia. Školu navštevovali aj deti z okolitých obcí. Bola obľúbená pre vysokú úroveň vzdelávania.
• V roku 1912 bola postavená nová budova školy – 6 tried, zborovňa, byt pre školníka, veľký dvor. Budovu neskôr využívali všetky ostatné topoľčianske školy. V roku 1983 bola asanovaná. Vyučovacím jazykom bola pôvodne nemčina, ktorá bola od roku 1871 nahradená maďarčinou a od roku 1918 slovenčinou a nemčinou. 

 

Obdobie 2. svetovej vojny      <hore>

            Obdobie 2. svetovej vojny predstavuje v dejinách židovskej komunity najtragickejšie obdobie. Židia sa predmetom diskriminácie stávali už počas autonómie Slovenska (október 1938 – marec 1939). V období Slovenskej republiky (1939-1945) sa stali objektom stupňovaného prenasledovania.

            V prvej etape (1939-1940) bol obmedzený počet Židov v rôznych zamestnaniach, najmä v slobodných povolaniach, boli vylúčení zo štátnej a verejnej služby. Arizačný zákon z júna 1940 umožnil odňať Židom živnosti a obmedziť ich vlastnícke práva na podniky.

            V druhej etape (1940-1942) sa naplno uskutočnili predstavy nemeckých nacistov a radikálnych slovenských politikov. 9. septembra 1941 vláda prijala nariadenia známe ako Židovský kódex. Nariadenie umožnilo zbaviť Židov majetku i základných občianskych práv a slobôd. V tomto období mohli v štáte pôsobiť iba dve politické strany – Hlinkova slovenská ľudová strana a Deutsche Partei. Okrem nich pôsobili jednotné mládežnícke a polovojenské organizácie Hlinkova mládež a Hlinkova garda. Hlinkova garda plnila bojové a bezpečnostné úlohy, strážnu službu v pracovných táboroch, podieľala sa na organizovaní deportácií židovských obyvateľov.

 

• Obmedzovanie ľudských a občianskych práv

Podľa vyhlášky Okresného úradu v Topoľčanoch z roku 1940 boli Židia vylúčení z hospodárskeho života. Medzi prvými boli zasiahnuté tzv. slobodné povolania (advokáti, notári a redaktori), v ktorých mali Židia značne vysoké percento zastúpenia.

     V Topoľčanoch bola podľa tohto nariadenia zakázaná činnosť 10 – tim advokátom.       Ponechaní židovskí advokáti mohli zastupovať len Židov.

 

     Ďalším odvetvím, v ktorom vláda upravovala počet židovských zamestnancov, bolo zdravotníctvo. V Topoľčanoch pracovalo 14 lekárov – Židov a 4 z nich bol zakázaný výkon praxe. Zo zamestnania boli prepustení 3 verejní židovskí zamestnanci (Vago, Rozner, Barón).

     V priebehu roka 1941 na základe nariadenia Okresného úradu v Topoľčanoch zatvorili a zlikvidovali 271 židovských podnikov. Časť z nich po krátkom čase uviedli do prevádzky nežidovskí živnostníci. Asi 68 výnosných podnikov bolo arizovaných.

 

     Slovenská vláda 30. septembra 1940 zriadila Ústredňu Židov. Táto nahradila všetky židovské organizácie a spolky, ktoré okrem židovských náboženských obcí boli úradne zakázané. Jedna z pobočiek pôsobila aj v Topoľčanoch a na jej čele stál Ignác Gelley.

     Židia boli ďalej vylúčení z akéhokoľvek štúdia na všetkých školách, okrem ľudových. V Topoľčanoch boli vylúčení z meštianskej školy a gymnázia. Navštevovať mohli len židovskú ľudovú školu, v ktorej sa napriek ťažkostiam vyučovalo do roku 1944.

     Židov začali postupne vyháňať z bytov a to nielen dočasní správcovia, ale aj vyhlášky, ktoré zakazovali bývať Židom v určitých častiach mesta. V Topoľčanoch bolo Židom zakázané bývať na pouličnom fronte ulíc A. Hlinku, A. Hitlera, 14. marca a na pouličnom fronte Štefánikovho námestia.

 

• Pracovné tábory – Židom bola nariadená pracovná povinnosť. Niektorí ju mali plniť v prospech Nemeckej ríše, čo znamenalo transport do nemeckých koncentračných a vyhladzovacích táborov v Poľsku a Nemecku. Iní túto povinnosť plnili na Slovensku. Na území Slovenska počas druhej svetovej vojny neboli vybudované koncentračné tábory, v ktorých by systematicky vraždili uväznených Židov. Boli tu zberné tábory, do ktorých prichádzali Židia povolaní na transport do Poľska a židovské pracovné tábory a strediská, v ktorých Židia vykonávali fyzickú prácu.

 Najväčšie pracovné tábory boli vybudované v Novákoch, Seredi a vo Vyhniach. V každom tábore žilo niekoľko stoviek robotníkov s rodinnými príslušníkmi. V Novákoch vznikla krajčírska, klampiarska a iné dielne. V Seredi bola založená stolárska výroba a vo Vyhniach boli Židia zamestnaní na výstavbe tamojších kúpeľov či pri výrobe chemických výrobkov (mydlá, prášky na čistenie a pod.).

 

• Deportácie Židov – 25. marca 1942 začali prvé deportácie do koncentračných a vyhladzovacích táborov. Židia, ktorí zostali na Slovensku mali ochranné výnimky, alebo ich umiestnili v pracovných táboroch v Novákoch, v Seredi a vo Vyhniach. Podľa židovského historika Róberta Büchlera žilo v Topoľčanoch asi 3200 Židov. Po vojne sa ich vrátilo asi 550.
• 10.9.1944 -  patrí k  najtragickejším udalostiam z obdobia 2. svetovej vojny v topoľčianskom regióne.  V tento deň bolo chytených 62 Židov, ktorí sa ukrývali v okolí mesta a na kopci v blízkosti obce Nemčice boli zastrelení.

 

• Pogrom v Topoľčanoch – 24. septembra 1945 sa zhromaždilo niekoľko ľudí po uliciach v blízkosti Ľudovej školy v Topoľčanoch, ktorá sa nachádzala v kláštore. Došlo k fyzickému týraniu židovských občanov, k ničeniu a rabovaniu ich bytov a k prevolávaniu antisemitských hesiel. Krvavé protižidovské udalosti sa zapísali do dejín mesta ako ,,topoľčiansky pogrom“.